Podnikateľská aliancia Slovenska
 
Úvod Priebeh projektu Výstupy projektu Hodnotenie okresov Metodika O projekte   Kontakt a médiá
Tlačové správy   Kontakt
dátum správa

07.04.2011

PAS zmerala konkurencieschopnosť okresov SR (skrátená tlačová správa)

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) dnes predstavila výsledky projektu Konkurencieschopné regióny 21, v rámci ktorého komplexne analyzovala konkurenčné výhody a nevýhody všetkých slovenských okresov. Hlavným výstupom projektu je Index regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý vypovedá o kvalite podmienok na podnikanie v okresoch.
        Podľa tohto indexu majú najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít okresy Bratislavy, nasledované Trnavou, Sencom, Žilinou, Malackami a Hlohovcom. Pásmo vyspelosti pokračuje stredným a horným Považím. Takmer všetky okresy v tejto oblasti sa umiestnili v prvej tretine 79-miestneho rebríčka. Tieto okresy sú vyspelé už niekoľko desaťročí. Najúspešnejšie zachytili industrializačné vlny, disponujú najlepšou infraštruktúrou, ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a sú spravované relatívne sebavedomými samosprávami.
        Druhý pás vyspelosti na sa nachádza na osi juhozápad – severovýchod a tiahne sa od Dunajskej Stredy po Vysoké Tatry. Najvyššie sa v rebríčku umiestnila Galanta (13. miesto) a Poprad (17.). Prirodzenými ekonomickými centrami v tomto páse sú Nitra (24.), Zvolen (32.), Banská Bystrica (29.) a Ružomberok (23.). Obyvatelia týchto okresov sú ekonomicky aktívni, okresy majú primeranú, i keď nie ucelenú infraštruktúru. Turistická atraktívnosť týchto regiónov je relatívne vysoká, samosprávy sú podľa miestnych podnikateľov menej sebavedomé, ale nad priemerom SR.
        Regióny Horná Nitra a Turiec sa v rebríčku nachádzajú okolo priemeru SR. Najlepšie sa umiestnil okres Martin (38.) a Prievidza (39.). Problémom je geografická uzavretosť týchto regiónov. Ekonomická aktivita je síce vysoká, no neodráža sa na rozvoji priemyslu a regiónom sa nedarí pritiahnuť nové investície. Podľa výsledkov prieskumu je v týchto oblastiach nízka ochota sťahovať sa za prácou.
        Pás južných okresov sa v rebríčku umiestnil pod celoslovenským priemerom. Ide o okresy ležiace osi od Komárna, cez Tekov a Poiplie po dolný Spiš. Na rozdiel od vyspelých severnejších pásov v nich hrá dôležitejšiu úlohu poľnohospodárstvo. Najlepšie v hodnotení obstál okres Nové Zámky (46.), najhoršie sa umiestnil okres Poltár (78.). Spoločným znakom týchto okresov je nekvalitná infraštruktúra a podľa vyjadrení miestnych podnikateľov aj nízka aktivita samosprávy.
        Podpriemerné výsledky dosiahli tiež okresy na Kysuciach a Orave. Veľké priemyselné kapacity vybudované v minulom režime nezvládli ekonomickú transformáciu a buď zanikli alebo dodnes zápasia s problémami. Táto oblasť je relatívne preľudnená a po zániku významných výrobných kapacít trpí veľkou migráciou do vyspelejších južnejších oblastí. Samosprávam sa nedarí dotiahnuť významnejšie investície, ktoré by rozvíjať sekundárne aktivity v nadväznosti na veľké investície v okolí Žiliny.
        Východ SR zväčša trpí odľahlosťou od západných ekonomických centier. V prvej polovici rebríčka sa okrem Košíc (11.) a Popradu (17.) umiestnil už len Prešov (36.). V rámci východného Slovenska sa nadpriemerne darí košickému okoliu a Zemplínu. Spolu s okresmi Košice a Prešov sa práve tu nachádzajú centrá priemyslu prepojené relatívne dobrou regionálnou infraštruktúrou.
        Odľahlosťou trpia okresy krajného severovýchodu a nachádzajú sú na chvoste rebríčka. Najhoršie hodnotenie však dosiahol južnejší okres – Gelnica (79.). Okresy sa sťažujú na nedostatočnú pozornosť centrálnej vlády, od ktorej očakávajú budovanie komunikácií, pritiahnutie investorov, a vytváranie vhodných podmienok pre domácich podnikateľov. Spoliehanie sa samospráv na pomoc centrálnej vlády je najvyššie v SR.

Najväčšie problémy regionálneho rozvoja

  1. Kvalita cestnej infraštruktúry
  2. Zlá vymožiteľnosť práva na okresných súdoch
  3. Záujem štátu a štátnych inštitúcií o okres
  4. Byrokracia a prieťahy v konaní na úradoch
  5. Prepojenie odborných škôl s trhom práce
  6. Vplyv činnosti úradov na podnikanie
  7. Ochrana súkromného majetku
  8. Dopad šedej ekonomiky na podnikanie
  9. Hospodárenie miestnych samospráv
  10. Migrácia pracovnej sily

Publikácia je k dispozícii na stiahnutie na tejto stránke.

07.04.2011

PAS zmerala konkurencieschopnosť okresov SR

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) dnes predstavila výsledky projektu Konkurencieschopné regióny 21, v rámci ktorého komplexne analyzovala konkurenčné výhody a nevýhody všetkých slovenských okresov. Hlavným výstupom projektu je Index regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý vypovedá o kvalite podmienok na podnikanie v okresoch.
        Podľa tohto indexu majú najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít okresy Bratislavy, nasledované Trnavou, Sencom, Žilinou, Malackami a Hlohovcom. Pásmo vyspelosti pokračuje stredným a horným Považím. Takmer všetky okresy v tejto oblasti sa umiestnili v prvej tretine 79-miestneho rebríčka.
        Druhý pás vyspelosti na sa nachádza na osi juhozápad – severovýchod a tiahne sa od Dunajskej Stredy po Vysoké Tatry. Najvyššie sa v rebríčku umiestnila Galanta (13. miesto) a Poprad (17.). Prirodzenými ekonomickými centrami v tomto páse sú Nitra (24.), Zvolen (32.), Banská Bystrica (29.) a Ružomberok (23.).
        Regióny Horná Nitra a Turiec sa v rebríčku nachádzajú okolo priemeru SR. Najlepšie sa umiestnil okres Martin (38.) a Prievidza (39.).
        Pás južných okresov sa v rebríčku umiestnil pod celoslovenským priemerom. Ide o okresy ležiace osi od Komárna, cez Tekov a Poiplie po dolný Spiš. Na rozdiel od vyspelých severnejších pásov v nich hrá dôležitejšiu úlohu poľnohospodárstvo.
        Podpriemerné výsledky dosiahli tiež okresy na Kysuciach a Orave. Veľké priemyselné kapacity vybudované v minulom režime nezvládli ekonomickú transformáciu a buď zanikli alebo dodnes zápasia s problémami.
        Východ SR zväčša trpí odľahlosťou od západných ekonomických centier. V prvej polovici rebríčka sa okrem Košíc (11.) a Popradu (17.) umiestnil už len Prešov (36.). V rámci východného Slovenska sa nadpriemerne darí košickému okoliu a Zemplínu.
        Odľahlosťou trpia okresy krajného severovýchodu a nachádzajú sú na chvoste rebríčka. Najhoršie hodnotenie však dosiahol južnejší okres – Gelnica (79.).

Najväčšie problémy regionálneho rozvoja

  1. Kvalita cestnej infraštruktúry
  2. Zlá vymožiteľnosť práva na okresných súdoch
  3. Záujem štátu a štátnych inštitúcií o okres
  4. Byrokracia a prieťahy v konaní na úradoch
  5. Prepojenie odborných škôl s trhom práce
  6. Vplyv činnosti úradov na podnikanie
  7. Ochrana súkromného majetku
  8. Dopad šedej ekonomiky na podnikanie
  9. Hospodárenie miestnych samospráv
  10. Migrácia pracovnej sily

Regionálne rozdiely sú problém

PAS sa rozhodla realizovať projekt Konkurencieschopné regióny 21 najmä z dôvodu, že regionálne rozdiely sú dlhodobým problémom Slovenska, čo potvrdzujú hodnotenia domácich i zahraničných inštitúcií (Svetová banka, OECD, Svetové ekonomické fórum). Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že regionálne rozdiely a najmä prvky, ktoré ich spôsobujú, neboli v minulosti komplexne preskúmané a diskusie o regionálnych rozdieloch sa zužovali na porovnávanie HDP, nezamestnanosti, miezd a niektorých iných čiastkových parametrov. V dôsledku nedostatku komplexných informácií o podmienkach na podnikanie v regiónoch nie je medzi samosprávami dostatočná konkurencia a rivalita vedúca k intenzívnejšiemu zlepšovaniu podmienok na podnikanie a zvyšovaniu atraktívnosti regiónov. PAS si tiež uvedomovala potrebu podnikateľov a investorov poznať kvalitu a bariéry lokálneho podnikateľského prostredia, ktoré výrazne ovplyvňujú fungovanie a rozvojový potenciál firmy.
        PAS preto považovala za užitočné vypracovať analýzu konkurencieschopnosti všetkých okresov SR, identifikovať ich silné a slabé stránky a navrhnúť odporúčania na zlepšenie. Jej hlavným cieľom je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi SR. Projekt PAS realizovala od júla 2009.

Metodológia inšpirovaná Svetovým ekonomickým fórom

Na zhodnotenie konkurencieschopnosti okresov SR vypracovala analytická jednotka PAS vlastnú metodológiu inšpirovanú indexom a rebríčkami Svetového ekonomického fóra. Hodnotiaci model má 106 indikátorov, z ktorých 47 pochádza z celoslovenského prieskumu o podnikaní v regiónoch, do ktorého sa zapojilo viac ako 5000 podnikateľov zo všetkých okresov Slovenska. Ostatné indikátory pochádzajú zo štatistických databáz a viaceré majú kompozitný charakter.
        Dáta spracované v prvej fáze projektu boli využité na zostavenie Indexu regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) a podrobné hodnotenie okresov z hľadiska sledovaných parametrov.

Hlavný index Subindexy Piliere
Index regionálneho podnikateľského prostredia (IRPP) Ekonomická
aktivita
Ekonomické prostredie
Ekonomické výstupy
Verejná správa a legislatíva Legislatíva
Verejná správa
Technológie a infraštruktúra Infraštruktúra
Technológie
Vzdelávanie a ľudské zdroje Ľudské zdroje
Vzdelávanie

 

Výstupy projektu

Vďaka komplexnosti projektu sa PAS dopracovala k viacerým dôležitým výstupom, ktoré charakterizujú celkovú konkurencieschopnosť okresov. Prvým je hodnotenie a rebríček okresov podľa podmienok na podnikanie na základe Indexu regionálneho podnikateľského prostredia. Ďalším výstupom sú porovnania okresov v kľúčových pilieroch IRPP, ktorými sú ekonomická aktivita, ekonomické výstupy, legislatíva, verejná správa, infraštruktúra, technológie, ľudské zdroje a vzdelávanie. Samostatným výstupom sú porovnania a rebríčky okresov podľa hodnôt 106 sledovaných indikátorov štatistickej a dotazníkovej povahy. Medzi najdôležitejšie výstupy patrí prehľad a charakteristika najväčších bariér regionálneho rozvoja. Pre každý zo 79 okresov Slovenska projektový tím identifikoval najväčšie konkurenčné výhody a nevýhody a vypracoval odporúčania na zvýšenie vlastnej konkurencieschopnosti. Súčasťou charakteristík jednotlivých okresov je aj prehľad štruktúry podnikateľského sektora v regióne a popis najväčších zamestnávateľov.
        Uvedené výstupy projektu sú uvedené v rozsiahlej publikácii (448 strán). Publikácia obsahuje hlavné výsledky analýz s komentármi (rebríček IRPP, piliere indexu, mapy), hĺbkovú analýzu najväčších bariér podnikania a odporúčania pre každý okres, opis metodiky IRPP, profily a podrobné charakteristiky okresov a rozsiahlu tabuľkovú časť, ktorá obsahuje rebríčky okresov podľa všetkých 106 indikátorov. Súčasťou publikácie je samostatná mapa SR, na ktorej sú prehľadnou formou zobrazené výsledky IRPP a jeho štyroch subindexov.

www.regiony21.sk

Okrem samotnej publikácie je dôležitým výstupom projektu interaktívna internetová stránka, ktorá obsahuje všetky dáta spracované počas realizácie projektu a umožňuje vytváranie vlastných rebríčkov okresov podľa individuálnych preferencií užívateľov. Potenciálny investor, ktorý pre svoju investíciu hľadá napríklad región s nízkou mzdou a kvalitnou infraštruktúrou, získa po zadaní uvedených preferovaných parametrov vlastný rebríček okresov, ktoré sú pre neho najvhodnejšie. Keďže váha všetkých 106 parametrov IRPP sa dá ľubovoľne nakombinovať, domáci i zahraniční investori majú k dispozícii unikátny nástroj, ktorý im môže výrazne pomôcť pri rozhodovaní o alokácii ich investícií.

Publikácia je k dispozícii na stiahnutie na tejto stránke.

31.03.2011

Vzdelávanie a ľudské zdroje v regiónoch

Kvalita vzdelávania a ľudských zdrojov v regiónoch boli poslednými dvoma oblasťami, ktoré Podnikateľská aliancia Slovenska skúmala pri hodnotení konkurenčných výhod a nevýhod okresov SR v projekte Konkurencieschopné regióny 21. Oba skúmané prvky sú súčasťou Indexu regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý komplexne popisuje podmienky na podnikanie v jednotlivých okresoch SR.
        Pri ľudských zdrojoch sa hodnotila dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov pre potreby podnikov, ich profesionalitu, zručnosti a pružnosť. Pri vzdelávaní sa hodnotila najmä kvalita vzdelávacích inštitúcií a dosahované výsledky vzdelávacieho procesu.
        Z hľadiska kvality vzdelávania a ľudských zdrojov sa v rebríčku 79 okresov na prvých miestach umiestnili všetky okresy Bratislavy. Na ďalších miestach v top desiatke nasledujú okresy Senec, Trnava, Malacky, Pezinok a Hlohovec. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú okresy Sobrance, Vranov nad Topľou, Kežmarok, Bardejov, Revúca, Gelnica, Trebišov Poltár a Veľký Krtíš. Rebríček uzatvára okres Rimavská Sobota.

Kvalita ľudských zdrojov v regiónoch

Po vyhodnotení všetkých indikátorov možno povedať, že kvalitnejší rezervoár ľudských zdrojov je v severnej a západnej časti Slovenska, až po hranicu spojnice okresov Komárno, Banská Štiavnica, Brezno, Kežmarok, menej kvalitný na východ od nej. Aj tu sú výnimky, napríklad na západe zaostávajú Partizánske, Turčianske Teplice, Čadca, na východe vynikajú košické okresy. Ak sa nezdvihne ekonomická aktivita v zaostalejších okresoch, udržať kvalifikovaných zamestnancov bude pre samosprávy ďalej problém. Centrálna vláda by mala v tejto oblasti hľadať nástroje na zvýšenie motivácie dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou, aby si hľadali prácu – napríklad zvýšením rozdielu medzi najnižšími čistými mzdami a sociálnymi dávkami.

Kvalita vzdelávania

Výsledky hodnotenia ukazujú, že vzdelávací systém nezodpovedá potrebám trhu práce. To platí o celom Slovensku, hoci malé rozdiely existujú. Bratislavské okresy sú nadpriemerné, i keď ani oni nepresahujú na stupnici 1 – 6 hodnotu štyroch bodov. Rovnako to bude so spokojnosťou s úrovňou kvalifikácie prijímaných zamestnancov – medzi bratislavskými podnikateľmi je nadpriemerná. Súvisí to s tým, že hlavné miesto ponúka vyššie zárobky a ťaží z vyššej miery migrácie v okolí. Môže si vyberať medzi uchádzačmi, i keď má najmenšiu mieru nezamestnanosti.
        Trochu horšie sú na tom pribratislavské okresy, Trnavsko a oblasť Považia. Tu je úroveň sledovaného vzdelávania vyššia ako v Bratislave, ale na druhej strane oblasť trpí únikom mozgov. Preto podnikatelia v týchto okresoch hodnotia úroveň kvalifikácie uchádzačov o zamestnanie slabšie ako v hlavnom meste. V úrovni vzdelávania je najprotirečivejšie východné Slovensko. Čím viac postupujeme v tejto lokalite smerom na juh a východ, tým je úroveň hodnotenia nižšia, až sa dostaneme takmer k celoslovenskému minimu v okresoch Gelnica a Košice okolie.
        Celkovo sa úroveň vzdelávania na Slovensku hodnotí nízko. Tu stojí nosná úloha pred centrálnou vládou, hlavne ministerstvom školstva, ktoré zodpovedá za metodiku vyučovania. Od samospráv, ktoré spravujú základné a stredné školy, sa očakáva, že v spolupráci s miestnymi podnikateľmi budú podporovať také odbory, ktoré si žiada trh práce.

Cieľom projektu Konkurencieschopné regióny 21 je zanalyzovať konkurenčné výhody a nevýhody okresov SR a navrhnúť odporúčania na ďalší rozvoj regiónov. Podrobné informácie o projekte, výsledky prieskumov, a ostatné čiastkové výstupy sú voľne dostupné na www.regiony21.sk. Na tejto internetovej stránke PAS do konca apríla 2011 zverejní kompletné výsledky hodnotenia regiónov.

Rebríček a mapa Subindexu Vzdelávanie a ľudské zdroje sú k dispozícii na tejto stránke.

29.03.2011

Úroveň technológií a kvalita infraštruktúry v regiónoch

Podnikateľská aliancia Slovenska pri hodnotení konkurenčných výhod a nevýhod okresov SR v projekte Konkurencieschopné regióny 21 preskúmala úroveň technológií a infraštruktúry v regiónoch. Oba skúmané prvky sú súčasťou Indexu regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý komplexne popisuje podmienky na podnikanie v jednotlivých okresoch SR.
        Pri infraštruktúre sa hodnotila hustota ciest 1. až 3. triedy, vyťaženosť ciest a podnikateľmi vnímaná kvalita cestnej infraštruktúry. Sledovala sa tiež finančná a zdravotná infraštruktúra. Pri technológiách si autori analýzy všímali najmä úroveň technológií využívaných v podnikoch a kapacitu firiem prijímať nové technológie.
        Z hľadiska úrovne technológie a infraštruktúry sa v rebríčku 79 okresov na prvých miestach umiestnili všetky okresy Bratislavy. Na ďalších miestach v top desiatke nasledujú okresy Trnava, Senec, Trenčín, Hlohovec a Žilina. Na opačnom konci rebríčka prevažujú okresy severovýchodného Slovenska. Sú tu okresy Stropkov, Snina, Sobrance, Medzilaborce a Sabinov. Okres Gelnica je na chvoste 79 miestneho rebríčka. Desiatku najhoršie hodnotených okresov dopĺňajú Vranov nad Topľou, Kežmarok, Revúca a Poltár.

Kvalita infraštruktúry v regiónoch

Infraštruktúra je oblasť s najvýraznejšími regionálnymi rozdielmi. Neprekvapuje, že podnikatelia považujú kvalitnú infraštruktúru za základný a najdôležitejší predpoklad rýchlejšieho rozvoja regiónov.
        Pásmo prosperity sa tiahne od Bratislavy na dva smery. Jeden, kratší, postupuje Záhorím až ku hranici s Českou republikou. Druhý smeruje na Trnavu a tiahne sa celým Považím. Prerušený je iba úsekom medzi Žilinou a Liptovom, kde stále nie je dobudované diaľničné spojenie. Potom pokračuje ďalej na východ do Prešova a Košíc, opäť prerušený v oblasti bez diaľnice na dolnom Spiši. Trochu iný je pohľad podnikateľov na miestnu cestnú sieť, i keď diaľničné okresy stále dominujú. Najspokojnejší sú s cestami obyvatelia Bratislavy a diaľničných okresov, ale aj Skalice, Nových Zámkov, Dunajskej Stredy, Myjavy či Topoľčian. Najmenej spokojní sú obyvatelia v hornatých a odľahlých okresoch, ako sú Banská Štiavnica, Gelnica, Vranov nad Topľou, Poltár a Detva.
        Poučením z tohto piliera je, že prostredie pre podnikateľov v regióne je do veľkej miery závislé od rýchlych a dostatočne kapacitných komunikácií. Nielenže firmám umožňujú ľahký presun tovarov, služieb a ľudí, ale zároveň vytvárajú podmienky na skvalitňovanie iných druhov infraštruktúry nevyhnutných na rozvíjanie ekonomických aktivít. Ďalším poučením je, že dostupnosť a kvalita komunikácií je jedným z dôležitých zdrojov regionálnych rozdielov. Čím je okres vzdialenejší od priemyselných centier či od hlavného mesta, tým naliehavejšie naň dopadá absencia dopravného spojenia. Nemožno zabúdať, že cesty druhej a tretej triedy sú v kompetencii samospráv a ich zanedbanosť môže byť tiež bariérou rozvoja.

Úroveň technológií

Mapa okresov podľa miery uplatňovania technológií člení Slovensko na tri oblasti. Západná, najvyspelejšia časť zahŕňa okresy v páse od bratislavského regiónu až po Žilinu. Druhý, rovnobežný pás nižšej úspešnosti sa tiahne od ľavého brehu Dunaja po Vysoké Tatry. Tretí, najširší pás, zahŕňa najmenej vyspelé okresy od Poiplia po východnú hranicu Slovenska. Výnimkou sú len košické okresy dosahujúce úroveň Trnavy, ale stále zaostávajúce za suverénne najdynamickejšou Bratislavou. Hodnotenie kopíruje rozloženie zahraničných investícií, ktoré sa veľmi podobne zrieďujú od hlavného mesta smerom na východ. Medzi najväčších prijímateľov zahraničných investícií na obyvateľa patria popri Bratislave a Košiciach okresy Trnava, Skalica a Žilina. Naopak na chvoste sú s minimálnymi hodnotami Svidník, Stropkov, Sobrance, Poltár a Medzilaborce.
        V technologickej vyspelosti meranej názormi podnikateľov okresy dopadli podobne ako v celom pilieri a v príleve zahraničných investícií.
        Najdôležitejším záverom z mapovania Slovenska podľa tohto piliera je, že technológie a ich inovácie prichádzajú do slovenských okresov ruka v ruke so zahraničnými investíciami. Hoci nejde o nové tvrdenie, zisťovanie a preverovanie medzi podnikateľmi tento názor konkrétnymi výpoveďami potvrdzuje. Pre slovenské regióny tak zatiaľ niet popri získavaní zahraničných investícií inej silnej alternatívy ako zvyšovať sofistikovanosť výroby s vyššou pridanou hodnotou.

Cieľom projektu Konkurencieschopné regióny 21 je zanalyzovať konkurenčné výhody a nevýhody okresov SR a navrhnúť odporúčania na ďalší rozvoj regiónov. Podrobné informácie o projekte, výsledky prieskumov, a ostatné čiastkové výstupy sú voľne dostupné na www.regiony21.sk. Na tejto internetovej stránke PAS do konca apríla 2011 zverejní kompletné výsledky hodnotenia regiónov.

Rebríček a mapa Subindexu Technológie a infraštruktúra sú k dispozícii na tejto stránke.

27.03.2011

Verejná správa a legislatíva – základný rámec podnikania v regiónoch

Podnikateľská aliancia Slovenska v rámci projektu Konkurencieschopné regióny 21 hodnotila kvalitu lokálnej verejnej správy a legislatívy, ktoré ovplyvňujú a regulujú konanie podnikateľov v regiónoch SR. Výsledky hodnotenia verejnej správy a legislatívy boli zapracované do Indexu regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý komplexne popisuje podmienky na podnikanie v jednotlivých okresoch SR. Kvalita verejnej správy sa posudzovala na základe výsledkov dotazníkového prieskumu, kde sa miestni podnikatelia vyjadrovali k otázkam týkajúcim sa ústretovosti a aktivít samosprávy. V pilieri legislatíva autori hodnotili úroveň miestnych daní v regiónoch, vnímané bariéry podnikania a podmienky na rozvoj podnikania v najbližších rokoch.
        V rebríčku kvality verejnej správy a legislatívy sa na prvých miestach umiestnili Medzilaborce, Sobrance a Žarnovica. Na štvrtom a piatom mieste sú Sabinov a Trebišov. Nasledujú Zlaté Moravce, Kežmarok, Snina, Košice okolie a Vranov nad Topľou. Na opačnom konci rebríčka prevažujú ekonomicky rozvinuté okresy západného Slovenska. Sú tu okresy Bratislavy, Senica, Nitra a Piešťany. Okres Skalica je na chvoste 79 miestneho rebríčka. Desiatku najhoršie hodnotených okresov dopĺňajú Rimavská Sobota, Liptovský Mikuláš a Púchov.

Miestne dane a ostatná legislatíva

V hodnotení priaznivosti miestnej legislatívy obstáli najlepšie okresy východného Slovenska, od Popradu po Svidník. O niečo menej pozitívne vystupujú okresy stredného Slovenska, azda s výnimkou Liptovského Mikuláša. Na západnom Slovensku, až na oblasť Žitného ostrova, je situácia najhoršia. Pri pohľade na sadzby daní v jednotlivých okresoch výsledok neprekvapuje. Napríklad pri dani z nehnuteľností majú najnižšie sadzby v okresoch Gelnica, Sobrance a Medzilaborce, najvyššie v okresoch Bratislava I, Púchov a Piešťany. V dani z motorových vozidiel žiada od majiteľov automobilov najviac žilinský a trnavský kraj, najmenej prešovský a košický kraj. Takéto výsledky však v skutočnosti asi nesúvisia s ústretovosťou či neústretovosťou miestnych samospráv k podnikateľom, ako skôr s reálnymi možnosťami získania poplatkov z týchto daní. Pre prosperujúcejšie firmy zo západného Slovenska je jednoduchšie uhradiť stanovené poplatky ako pre podniky a živnostníkov v ekonomicky menej vyspelých východných okresoch. Čo sa týka vnímania legislatívnych bariér podnikania zo strany podnikateľov, výsledky sa od seba veľmi neodlišujú a okresy sa nedajú spájať do ucelených blokov. Najlepšie dopadli Kysucké Nové Mesto, Bratislava I a Sobrance, najhoršie Krupina, Košice – okolie a Komárno.

Verejná správa v regiónoch

Prvenstvo prinieslo Medzilaborciam najvyššie hodnotenie v oblasti pozitívneho vplyvu činnosti úradov na podnikanie, kde sa najmenej v porovnaní s ostanými vyskytuje byrokracia, prieťahy v konaní a korupcia. Najlepšie obstáli aj v spokojnosti s prácou miestneho súdu. V okrese Sobrance si úrady podľa výsledkov prieskumu plnia svoje funkcie najlepšie a okres Žarnovica zaznamenal najlepšiu ochranu súkromného majetku.
        Za osobitnú pozornosť stoja Turčianske Teplice, kde si celoslovensky najviac cenia komunikáciu s úradmi a dostupnosť informácií. Prvenstvo dosiahli i v elektronickej komunikácii s úradmi. Tento okres ukazuje, kade vedie cesta do budúcna – ak sa uprednostňuje elektronizácia kontaktov úradov s klientmi, vedie to k všeobecne vyššej spokojnosti s prácou úradov a odstraňovaniu zbytočných bariér v podnikaní. Turčianske Teplice to rovnako dokazujú umiestnením v inom indikátore s názvom vnímanie bariér pri rozvoji podnikania, kde obsadili siedmu najlepšiu pozíciu.
        Výsledky celkového hodnotenia konkurencieschopnosti regiónov naznačujú, že najväčšie možnosti ako dosiahnuť nápravu a pozdvihnúť regióny sa samosprávam rysujú v úrovni poskytovaných služieb v oblasti verejnej správy. Nad celkovým negatívnym hodnotením piliera by sa mala zamyslieť aj centrálna vláda. Treba rýchlo vykonať nápravu v súdnictve, lebo vymožiteľnosť práva je mizerná. Musí sa zlepšiť činnosť štátnych úradov, lebo ich vplyv na podnikanie je zlý. Tam treba najmä odstrániť byrokraciu a prieťahy v konaniach.

Cieľom projektu Konkurencieschopné regióny 21 je zanalyzovať konkurenčné výhody a nevýhody okresov SR a navrhnúť odporúčania na ďalší rozvoj regiónov. Podrobné informácie o projekte, výsledky prieskumov, a ostatné čiastkové výstupy sú voľne dostupné na www.regiony21.sk. Na tejto internetovej stránke PAS do konca apríla 2011 zverejní kompletné výsledky hodnotenia regiónov.

Rebríček a mapa Subindexu Verejná správa a legislatíva sú k dispozícii na tejto stránke.

25.03.2011

Ekonomická aktivita – dôležitá súčasť konkurencieschopnosti

Podnikateľská aliancia Slovenska v rámci hodnotenia konkurencieschopnosti regiónov analyzovala ekonomickú aktivitu, ktorú vyvíjajú subjekty v okresoch SR. Ekonomická aktivita je súčasťou Indexu regionálneho podnikateľského prostredia a ukazuje, aké sú základné podmienky na rozvoj hospodárstva na regionálnej úrovni. Pri hodnotení ekonomickej aktivity posudzovala PAS dva základné piliere: kvalitu ekonomického prostredia v regiónoch a úroveň dosahovaných ekonomických výstupov.
        V rebríčku ekonomickej aktivity sa na prvých miestach umiestnili okresy Bratislavy (I až IV). Na piatom a šiestom mieste sú Žilina a Trnava. Nasledujú Bratislava V, Galanta, Poprad a Piešťany. Na opačnom konci rebríčka prevažujú okresy severovýchodného Slovenska. Sú tu okresy Stropkov, Svidník, Medzilaborce. Snina, Gelnica a Poltár ukončujú 79 miestny rebríček.

Ekonomické prostredie v regiónoch

Z výsledkov hodnotenia možno postrehnúť rozdelenie Slovenska na tri oblasti – západnú, strednú a východnú. V západnej časti tiahnucej sa od hlavného mesta a susedných mimobratislavských okresov zhruba v línii Považia až po Žilinu je najvhodnejšie ekonomické prostredie na Slovensku.
        Druhá čitateľná oblasť sa tiahne od podunajských okresov cez Ponitrie, Pohronie, horné Považie až po Vysoké Tatry. Tu je prostredie vo všetkých ukazovateľoch slabšie ako v západnej časti. Tretia oblasť je juh stredného Slovenska a celá východná časť krajiny s výnimkou Košíc, kde je ekonomická aktivita najnižšia a prostredie najmenej výhodné.
        Z tohto delenia územia vyplýva, že Slovensko potrebuje zlepšovať ekonomické prostredie najmä vo východnej a južnej časti. Toto je známe už desaťročia – hoci krajina prešla v 20. storočí niekoľkými vlnami industrializácie a celková aktivita bola po každej vlne vyššia, členenie sa veľmi nezmenilo. Nápravu má v rukách hlavne centrálna vláda, ktorá cielenými nástrojmi, napríklad budovaním infraštruktúry, smerovaním eurofondov do najzaostalejších oblastí či vytváraním podporných zón na príchod investorov povzbudí ekonomickú aktivitu na juhu a východe krajiny.

Ekonomické výstupy

Aj podľa tohto prvku možno okresy na Slovensku rozdeliť na viacero kategórií. Krajine dominuje západné Slovensko s najlepšími ekonomickými výstupmi, pričom výnimočne vysoké postavenia má Bratislava.
        Nadpriemerne pozitívne dopadlo Považie, ale nielen územie po Žilinu, ale až za pramene Váhu do oblasti Popradu. Popri Nitre sa do nadpriemeru dostala aj oblasť stredného Pohronia. Dôvody sú viaceré. Sever Slovenska má historicky vyššie rozvinutý priemysel a navyše je turisticky atraktívny. Oblasť zvolenskej kotliny a okolia je spádová, tiež sa tu koncentruje priemysel, priťahuje obyvateľov a pozitívne vplýva na zvyšovanie stavebnej produkcie. Na prekvapenie, rovnako pozitívne nedopadla oblasť Prievidze a celej hornej Nitry – toto územie sa v hodnotení dostalo na úroveň podunajských okresov. Vyplýva to z nižšej efektívnosti a ziskovosti podnikov, limitovanej stavebnej produkcie a tiež zo zvýšeného znečistenia životného prostredia.
        Oblasť Košíc a Prešova je z hľadiska ekonomických výstupov na tom menej priaznivo ako nižší priemer na vyspelom západnom Slovensku. Najhoršie dopadli okresy na krajnom severovýchode a na juhu stredného Slovenska, kde chýba priemysel, stavia sa málo a turistika je málo rozšírená.

Cieľom projektu Konkurencieschopné regióny 21 je zanalyzovať konkurenčné výhody a nevýhody okresov SR a navrhnúť odporúčania na ďalší rozvoj regiónov. Podrobné informácie o projekte, výsledky prieskumov, a ostatné čiastkové výstupy sú voľne dostupné na www.regiony21.sk. Na tejto internetovej stránke PAS do konca apríla 2011 zverejní kompletné výsledky hodnotenia regiónov.

Rebríček a mapa Subindexu Ekonomická aktivita sú k dispozícii na tejto stránke.

04.02.2010

Najdôležitejšia je kvalita cestnej infraštruktúry

Za najdôležitejší prvok ovplyvňujúci podmienky na podnikanie v regiónoch považujú podnikatelia kvalitu cestnej infraštruktúry. Vyplýva to zo záverov Veľkého prieskumu o podnikaní v regiónoch SR, ktorý v poslednom štvrťroku 2009 zrealizovala Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v rámci projektu Konkurencieschopné regióny 21.  PAS s prieskumom oslovila 25 000 podnikateľov z celého Slovenska, z ktorých sa do prieskumu zapojilo 5 015.

Nízka kvalita cestnej infraštruktúry je vnímaná aj ako najvýraznejšia bariéra rozvoja regiónov. Za ňou nasledujú nízka vymožiteľnosť práva na okresných súdoch, byrokracia a prieťahy v konaniach na miestnych úradoch a nedostatočné prepojenie odborných škôl s potrebami lokálneho trhu práce.  Podnikatelia v regiónoch pociťujú nízky záujem zo strany štátnych inštitúcií o zlepšovanie podmienok na podnikanie v regiónoch. V prieskume sa väčšina z nich priklonila k názoru, že situácia v jednotlivých okresoch je predstaviteľom štátu ľahostajná. Výraznú nespokojnosť podnikateľov vo všetkých okresoch zaznamenal prieskum aj v súvislosti so zhoršovaním podmienok na podnikanie za posledné tri roky.

Najpozitívnejšie bola v prieskume hodnotená oblasť technológií, kde respondenti vyzdvihli najmä intenzívne využívanie informačných technológií v podnikaní a rozvinutú schopnosť podnikov využívať najnovšie technológie. Ďalšou vysoko pozitívne hodnotenou oblasťou boli motivačné systémy. Podľa výsledkov prieskumu sú podniky na Slovensku presvedčené o tom, že dostatočne motivujú svojich zamestnancov k zvyšovaniu produktivity práce, pričom motivačný systém považujú za jeden z hlavných zdrojov rozvoja podniku. Informovanosť o ponuke tovarov a služieb a vplyv prírodných podmienok na podnikanie sú ďalšími pozitívne hodnotenými položkami, čo znamená, pre podnikateľov nepredstavujú problém.

Najväčšie regionálne rozdiely sú podľa podnikateľov v úrovni technológií v jednotlivých okresoch. Súvisí to s nerovnomerným alokovaním zahraničných investícií, ktoré boli v minulosti najdôležitejším zdrojom nových technológií v krajine. Je to jednak dôsledok rozdielnej úrovne  technickej a dopravnej infraštruktúry v okresoch ale aj rozdielnej úrovne kvalifikácie pracovnej sily. Veľké rozdiely prieskum zaznamenal v hodnotení rozvojového potenciálu okresov SR, na čo okrem spomenutých faktorov vplýva aj kvalita verejnej správy. Verejná správa totiž dokáže do určitej miery ovplyvniť kvalitu lokálneho podnikateľského prostredia a vytvoriť tak podmienky na intenzívnejší ekonomický rast jednotlivých regiónov. Nerovnaké možnosti nájsť si prácu sú podľa prieskumu tretím najextrémnejším regionálnym rozdielom. V časti okresov, najmä zo západného Slovenska, sú podnikatelia napriek negatívnemu vplyvu krízy presvedčení, že prepustení zamestnanci nemajú problém nájsť si novú prácu a každý, kto chce pracovať, má prácu. V ekonomicky menej rozvinutých okresoch je nezamestnanosť považovaná za vážny problém a šance nájsť si novú prácu sú podľa respondentov minimálne. Výrazné rozdiely medzi okresmi sú aj v intenzite migrácie lokálnej pracovnej sily, kde na jednej strane stoja okresy trpiace výrazným odlivom kvalifikovaných pracovníkov a na strane druhej sú okresy, ktoré ponúkajú dostatok atraktívnych pracovných príležitostí, ktoré motivujú k príchodu kvalifikovaných pracovníkov.

Výsledky prieskumu sú zverejnené v plnom rozsahu na internetovej stránke projektu www.regiony21.sk. PAS využije výsledky prieskumu spolu s približnej 100 štatistickými dátami meranými na okresnej úrovni na zhodnotenie konkurencieschopnosti jednotlivých okresov SR. V nasledujúcich mesiacoch sa zameria na analýzu ekonomickej aktivity, infraštruktúry, ľudských zdrojov a verejnej správy. O čiastkových výsledkoch projektu bude PAS informovať prostredníctvom tlačových správ a cez internetovú stránku projektu.

Tab.: Okresy s najlepším a najhorším podnikateľským prostredím podľa miestnych podnikateľov

Najlepšie hodnotené okresy Skóre   Najhoršie hodnotené okresy Skóre
1. Bratislava II 3,87   1. Gelnica 2,66
2. Bratislava I 3,85   2. Veľký Krtíš 2,73
3. Bratislava V 3,74   3. Levoča 2,80
4. Bratislava IV 3,65   4. Snina 2,83
5. Bratislava III 3,60   5. Poltár 2,84

pozn.: Priemerné skóre za všetky okresy SR: 3,21

07.10.2009

Veľký prieskum o podnikaní v regiónoch

Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) dnes začala s realizáciou Veľkého prieskumu o podnikaní v regiónoch SR. Prieskum je súčasťou projektu s názvom Konkurencieschopné regióny 21, cieľom ktorého je identifikovať konkurenčné výhody a nevýhody podnikateľského prostredia v jednotlivých okresoch SR a naformulovať vhodné stratégie ekonomického rozvoja regiónov. Projekt má prispieť k zmierňovaniu regionálnych rozdielov, ktoré domáce i zahraničné renomované inštitúcie považujú za jeden z najväčších problémov SR.

V rámci prieskumu, ktorý potrvá do novembra, plánuje PAS osloviť viac ako 25 000 podnikateľských subjektov z celého Slovenska, aby boli výsledky použité pri tvorbe odporúčaní čo najreprezentatívnejšie. PAS preto vyzýva všetkých podnikateľov, aby sa zapojili do prieskumu a tým pomohli zlepšiť podnikateľské prostredie v regiónoch, v ktorých podnikajú. Prieskum je možné vyplniť elektronicky na internetovej stránke projektu Konkurencieschopné regióny 21 (www.regiony21.sk).

 

Adresa

Podnikateľská aliancia Slovenska
Bajkalská 25
827 18 Bratislava 212

Osoby

Róbert Kičina
hlavný manažér projektu
e-mail: kicina(a)alianciapas.sk

Peter Klátik
senior analytik
e-mail: klatik(a)alianciapas.sk

Matej Tunega
senior analytik
e-mail: tunega(a)alianciapas.sk

 

 

Copyright © 2010 Podnikateľská aliancia Slovenska  |  Právne podmienky  |  Kontakt